Ako sa to začalo ...

Cesta hrdinov SNP je čarovná, mnohých priťahuje ako magnet, mnohých pohltí vo svojich útrobách a mnohí o nej len snívajú, ako aj my sme snívali. No mali sme veľké šťastie, našli sme si úžasnú partiu a sen premenili na skutočnosť. Ani sme sa nenazdali a jedného krásneho dňa sme vysadali z auta v Novej Sedlici, najvýchodnejšej obci Slovenska.

Čo sme všetko zažili, rád napíšem v inom článku, ale niečo predsa musím uviesť. Hádam každý, kto okúsil putovanie po Ceste hrdinov SNP, zažil aj nepohodu a strádanie. My sme si dažďa a chladu vytrpeli viac než dosť. To boli práve tie chvíle, keď sme premýšľali nad tým, čo vylepšiť, akú výbavu si vziať nabudúce. Keďže sme putovali na etapy, vždy štyri májové dni (počas sviatku ukončenia II.SV), mali sme možnosť svoju výbavu každý rok vylepšovať.

Stan Partizán

Prvú etapu sme začali putovať s klasickými stanmi. Kým nepršalo cez deň, stany boli dobré, ale keď celý deň lialo ako z krhly, nebolo na nás nič suché. V takom stave sa ťažko ide do stanu. Do rána nič neuschne a obliekať si úplne premočené veci je veľmi nepríjemné. Vtedy sme začali rozmýšľať, čo nám treba, aby sme aj v úplne nepriaznivom počasí vedeli počas noci trochu vyschnúť. Najlepší by bol veľký stan s malým otvorom v streche, niečo ako típí, v ktorom sa dá rozložiť oheň. Problém je, že taký veľký stan je strašne ťažký, kto ho ponesie?

Tak sa zrodila myšlienka urobiť stan zložený z dielov, pričom každý účastník pochodu si ponesie svoj jeden diel. Spojením dielov vznikne veľký stan “Partizán”.

Plán bol prostý, realizácia komplikovanejšia…

Kúpili sme celtovinu, dlhé - predlhé zipsy a ušili sme sedem dielov modulárneho stanu Partizán. Počas druhého ročníka putovania, stále ešte v Poloninách sme stan otestovali.

Jeho nevýhoda bola, že na jeho postavenie bolo potrebné vyrúbať aspoň 4-metrovú žrď, ktorá ho drží nad zemou. Postaviť ho bola naozaj sranda! Ak žrď nebola dosť pevná, vyzeral občas aj takto.

Každý večer hľadať v lese 4-metrovú žrď bola asi jeho najväčšia nevýhoda. Používali sme stan Partizán ďalšie tri ročníky. Celkove sme s ním putovali 12 dní z Balnice do Košíc.

Útulňa

Z Košíc sme vyrazili už bez stanu, Partizán ostal doma. Rozhodli sme sa odľahčiť výbavu a skúsiť prežiť bez istoty strechy nad hlavou. Plánovali sme využiť príležitosti na trase a navrhli sme etapy tak, aby sme na noc boli v nejakom prístrešku.

Chata Erika, kúpele Štós a chata Volovec. Počasie nám od druhého dňa neprialo. Len čo sme sa v kúpeľoch Štós do rána ako tak osušili, ráno sme vyrazili opäť v poriadnom lejaku. Už po dvoch hodinách sme boli úplne premočení … voda nad nami, pod nami, v topánkach, v ruksaku, proste všade.

Putovanie Volovskými vrchmi bolo krásne, ale nikde žiadna lavička alebo prístrešok, nie to ešte Útulňa. Nebolo si ani kde pod strechou v tom daždi na chvíľu sadnúť a nakrájať slaninu. Myslím že vtedy nás to aj napadlo … postaviť útulňu a to tam, kde nám to najviac chýbalo - práve vo Volovských vrchoch.

Začali sme nad tým uvažovať ....
A uvažovali sme dosť dlho …

Po niekoľkých ďalších etapách (rokoch), keď sme debatujúc kráčali našou krásnou krajinou, sme sa konečne rozhýbali aj k nejakým skutkom a zakrátko nato bol na svete prvý náčrt a za ním aj projekt.

Aby sme tomu celému dali formu, založili sme občianske združenie Cesta hrdinov SNP s jasným cieľom:

Postaviť prvú útulňu na vlastné náklady a umožniť dobrovoľným darcom finančne prispievať na transparentný účet za účelom vyzbierania prostriedkov na výstavbu ďalších útulní po Ceste hrdinov SNP.

Prvú útulňu planujeme postaviť v máji 2021 na mieste, ktoré sa volá Biele skaly.

Držte nám palce.