Cesta SNP za 7 dní 12 hodín a 31 minút

Zadefinovali sme časové okno 13. – 29. 5. s tým, že budeme vyčkávať na dobrú predpoveď. Cieľ bol jasný: dať to v čo najkratšom možnom čase. Či sa to ale finálne podarí, nebolo vôbec jasné. Netušil som, ako sa bude telo správať po niekoľkých dňoch dlhých behov v sérii.

Dni pred

Odtrénovať sa mi podarilo veľmi slušne, všetko šlo podľa plánu až na problém s podkolennou šľachou (ligamentum patelae) na pravej nohe, ktorá sa ozvala asi mesiac pred plánovaným štartom. Dalo sa s tým behať, ale neustále pobolievala.

S otcom sme stanovili na trase supportné body, kde sme sa mali priebežne stretať a dopĺňať tekutiny a potraviny. Na základe niekoľkých prípravných longrunov som prišiel na mechanizmus odhadu mojej rýchlosti, čo veľmi pomohlo pri časovaní supportných bodov.

Začiatkom mája bolo stále veľa snehu v Nízkych Tatrách, čo ma dosť znepokojovalo. Potom prišlo ochladenie, dážď a traja zamrznutí. Nakoniec sme štart posunuli len o 2 dni. Na Duklu sme vyrážali v daždi s tým, že na nasledujúci deň a aj ďalších niekoľko dní malo byť už pekne.

Deň po dni

Deň 1. Dukla – Malý Šariš, 120 km/+4029 m

Supportné body: Nižná Pisaná, Svidník, Kurimka, Zborov Podhradie, Bardejov, Hervatov, Hradisko, Malý Šariš

Ráno hmla, vlhko a teplota okolo jedného stupňa. Všade naokolo veľa vojnových artefaktov, dvojjazyčné názvy dedín s azbukou. Terén veľmi behateľný, kvalitné chodníky, veľa asfaltu. Extrémne málo ľudí v lese, celé hodiny nikoho nestretám, a to je sobota. Pred Andrejovou sa pridáva Jakub Kosiba a v Bardejove ešte Maťo Hudák. Pricestovali z Bratislavy pomôcť mi. Od Hervatova bežím už len s Maťom, Jakub sa odpája a šetrí na zajtra. Večer super svetlo a nádherné výhľady na lúkach zbehu z Čergova. Záver s Maťom pri čelovke. Dáko pevne som si zaviazal tenisky a ignoroval tlak. Poobede som ich aj povolil, ale zjavne neskoro. Priehlavky sú celkom červené. Večer mám problém zaspať, teplo, nabudenosť a prekvapivo často chodím močiť.

https://www.strava.com/activities/3462482794

https://www.facebook.com/Svkultratrail/posts/3030567430332340

Deň 2. Malý Šariš – Úhornianske sedlo, 109,69 km/+4070 m

Supportné body: Radatice, Kysak, Košice Čermeľ, Chata na Jahodnej, Štóske sedlo, Úhornianske sedlo

Vybieham sám, Jakub sa pridáva v Radaticiach a ide so mnou po Kysak. Občas ľahký dážď, pri behu ale vôbec nevadil. Okolo Košíc konečne ľudia v lesoch, začínam cítiť únavu a bolesť v prednej časti ľavého členku (ohýbač chodidla). Okolo Jahodnej sa ku mne na pár kilometrov pridáva Belo Špišák (organizátor Východniarskej 100) a od Jahodnej opäť Jakub. Po chatu Lajoška prijemný behateľný terén, potom ale stále viac kalamitné úseky, nevyčistené lesy, obzvlášť za chatou Erika. Veľmi ma spomaľovalo časté preliezanie bludísk z popadaných stromov. Po úprave ponožiek a vyšnurovaní horných dierok tenisiek ľavý členok prestáva bolieť, ale pridáva sa pravý. Zjavne kompresné ponožky príliš sťahujú. Už speedhikingujem aj mierne stúpania, začínam mať dosť. Posledný úsek od Štóskeho sedla idem opäť sám. Pred Pipitkou začínam cítiť podivné tlaky na vnútornej strane pravého kolena a potme s čelovkou v kalamitných rúbaniskách mám trochu orientačné problémy. Večer veľká únava, opuchnuté oba členky a trochu skepsa. Opäť mám problém zaspať a neustále chodím s močom.

https://www.strava.com/activities/3468878497

https://www.facebook.com/Svkultratrail/posts/3033872826668467

Deň 3. Úhornianske sedlo - Andrejcová, 73,48 km/+3345 m

Supportné body: Sedlo Súľová, Dobšinský kopec, Telgárt penzión, útulňa Andrejcová

Vybieham sám, je slnečno a chladno, ideálne bežecké počasie. Podivné tlaky na vnútornej strane pravého kolena prešli do klasickej bolesti. Nedá sa mi bežať, robím len speedhiking alebo divné pomalé indiánske poskakovanie. Hore kopcom to tak nebolí, a tak valím aspoň kopce. Okrem kolena stále cítim pravý členok, ale neobmedzuje ma až tak, aj keď je slušne opuchnutý. Znovu veľa preliezačiek popadaných stromov. V sedle Súľová sa pridáva Jakub. Sú tu strašné polomy na veľkých plochách, obzvlášť Stromiš a okolie je mesačná krajina na zaplakanie. Od Dobšinského vrchu konečne zelenší terén. Pre spomalenie mením pôvodný plán a noc nebude na Čertovici, ale na Andrejcovej. V Telgárte sa stretáme s Mirom Leitnerom a Gabom Kňaze, skialp kamošmi z Brezna. Vyvezú nám na bajkoch na Kráľovu Hoľu batoh so spacákmi, jedlom a vecami na prenocovanie. Pripája sa aj Maťo a berie batoh od Královej, kde sa zas odpája Jakub. Na Andrejcovej prázdna chata len SNPčkar Matúš Jančuš, ktorý nám požičal varič a dal čaj. Na noc dávam Flector a dúfam, že do rána sa úpon pri kolene dáko opraví. Konečne som rýchlejšie zaspal a na WC som bol len 2-krát.

https://www.strava.com/activities/3516142440

https://www.facebook.com/Svkultratrail/posts/3036495213072895

Deň 4. Andrejcová – Donovaly, 78 km/+3916 m

Supportné body: Čertovica, Donovaly

Z Andrejcovej vyrážame s Maťom za nádherného brieždenia. Úpon pri kolene je o kus lepší, zato ľavý členok sa opäť hlási. Ideme stále speedhiking, bežať sa mi moc nedá, navyše sú tu dosť technické pasáže. Na Čertovici mi Maťova mama tejpuje ľavý členok a dávam kompresné podkolienky s dúfaním, že vytlačia opuch. Mám celkom problém ich cez napuchnutú širokú nohu navliecť. Celkovo začínam byť dáky spuchnutý, mám nezvyčajne veľké brucho, svaly prestavajú byť vyrysované, zalieva ma voda. Vyšnurovávam ďalšiu dierku z tenisiek, mám ich už úplne na voľno. Úsek od Čertovice idem znovu sám. Občas prechádzam snehové polia, ale sú už mäkké a retiazky netreba. Na Kamienke sa pridáva Ľubka Kalinová a Kajo Lacina, idú so mnou až na Donovaly. Na Poľane nás dobieha môj skialp parťák Peťo Šturlajter, a tak to super ubieha. Dnes znovu ideálne počasie, jasno a chladno a stále takmer žiadni ľudia. Ku karavanu dobiehame na zotmení a čaká nás tu Katka Belicová a Miro Leitner z Active Planet. Doniesli čerstvé jahody a klobásku. Večer mám znovu problém zaspať. Budia ma teenageri, ktorí tu majú dáku nočnú párty. A ako už zvyčajne, opäť moje nočné návštevy toalety.

https://www.strava.com/activities/3478905643

https://www.facebook.com/Svkultratrail/posts/3038990972823319

Deň 5. Donovaly – Vyšehradské sedlo, 85,25 km/+3711 m

Supportné body: Sedlo Malý Šturec, Skalka ústredie, Kremnické Bane, Vyšehradské sedlo

Vyrážam sám, úsek na Krížnu mám veľmi rád. Hore na Krížnej poriadne fúkalo, inak stále super počasie. Mrzí ma, že ľahký a rýchly zbeh do sedla Malý Šturec nevyužívam. Tu som chcel valiť, ale pre úpon kolena a členok len tak pokrivkávam. V sedle Šturec sa opäť pridáva Ľubka a tejpuje mi koleno. Za Šturcom na kopci Handel sme vyplašili Hlucháňa, videl som ho prvýkrát a je väčší, ako som čakal. Zbeh zo Skalky znovu len pomalý indiánsky klus. V Kremnických Baniach ma Ľubka opúšťa, ale nečakane sa objavil kamarát Laco Káder, ktorý ma sprevádza až do sedla Vyšehrad. Idem veľmi pomaly, neviem klusať už ani malé stúpania. Na zotmení v okolí Štyroch chotárov vidíme na ceste pred sebou 4-člennú medvediu rodinku. Na náš krik našťastie odbehla mimo cestu. Do Vyšehradského sedla dobiehame znovu potme s čelovkami a mám toho naozaj dosť. Zatiaľ najväčšia únava, som na kašu. Zaspal som veľmi rýchlo, ale každú hodinu som budený pre potrebu vylučovania.

https://www.strava.com/activities/3484712533

https://www.facebook.com/Svkultratrail/posts/3041547442567672

Deň 6. Vyšehradské sedlo – Drietoma, 88,49 km/+3814 m

Supportné body: Vrícké sedlo, Fačkovské sedlo, Čičmany, Zliechov, Horná Poruba, Trenčianske Teplice, Kubrá, Drietoma

Vystúpim z karavanu a pred ním už stojí Andrej Liška. Som veľmi rád, že nepobežím sám. V spoločnosti bolesť tak nevnímam. Vidíme veľmi veľa vysokej a aj diviaky. Od Fačkovského sedla chytám druhý dych, cítim sa dáko istejšie, som tu doma. Bolesť členka a kolena je znesiteľnejšia. V Zliechove sa pridáva Juro Marušinec a pred Vápčom ešte Janka Rajtárova, Miška Žilková a Lukáš Trepáč. V Hornej Porube ma čaká ďalšie prekvapenie, super občerstvovačka od Venda a Mira Tomčániho, dokonca aj kávu z porcelánu mám. Na Kamenných Vrátach je okolo mňa už tlupa hádam 12 kamošov z Dubnice a začínam si pripadať ako Forrest Gump. Za Teplicami sa Dubničania odpájajú, ale pridávajú sa bežci od Trenčína, väčšinu z nich vôbec nepoznám. Veľmi mi to psychicky pomáha. Na posledný kopec do Drietomy sa pri zotmení objavil Rasťo Brunovský a ideme ho spolu. V karavane sa stretám s Maťom, ktorý pricestoval z Bratislavy, aby mi pomohol so záverom. Večer som zaspal opäť rýchlo, ale pre nočné močenie som sa neustále budil.

https://www.strava.com/activities/3490154156

https://www.facebook.com/Svkultratrail/posts/3043834039005679

Deň 7. Drietoma – Brezinky, 102,37 km/+3419 m

Supportné body: Veľká Javorina, Myjava, Brezová pod Bradlom, Buková kameňolom, Brezinky

Ráno vyrážam s Maťom a po chvíli sa pridáva aj Rasťo. Hore na hrebeni je štátna hranica. Vraj sa už uvoľnili podmienky na cestovanie do Čiech, ale nevieme podrobnosti. A tak radšej veľmi opatrne, zoširoka poza stromy, obiehame zaparkované policajné auto. Snažím sa neustále premáhať do behu, a tak na Javorine máme celkom slušný timing. Tu Maťa strieda Ondro Smolár. Časť do Myjavy je celá dole kopcom, dáko sa rozbieham a na niekoľko kilometrov sa ku nám pridáva aj Dušan Harangozó zo SunBellu. V Myjave sa navyše pripája aj Braňo Gereg, čo za nami pricestoval až z Kvašova. Hore na Bradle trochu chaosím. Bežím po vyfáborkovanom chodníku, ale značka na strome nie je. Vraciam sa pre istotu hore späť a zisťujem, že originál červená značka je zasypaná kameňmi zo stavby parkoviska. Asi 100 m komplikovane prerážam cez stavebné suťovisko a triafam opäť červenú. V Brezovej strieda Ondra Maťo. Beží sa mi úplne super, bolesť kolena je preč a aj členok len cítim. V Bukovej eufória ale končí, mám už opäť slušne nakúpené. Maťa znovu strieda Ondro a ideme na nočné Záruby. Energia sa vyčerpala a už sa len vlečiem na Brezinky. Večer znovu veľká únava, zaspal som rýchlo do momentu, kým ma nezobudil miestny SBS-kár, vyžadujúci preparkovanie auta pred tabuľu "zákaz vjazdu". Musel som vyzerať naozaj zúbožene, pretože nakoniec na moje prosíkanie ustúpil s tým, že ráno o štvrtej vypadneme.

https://www.strava.com/activities/3500168398

https://www.facebook.com/Svkultratrail/posts/3046374308751652

Deň 8. Brezinky – Devín, 77,72 km/+2968 m

Supportné body: Pezinská Baba, Kamzík, Devín

Začínam s Maťom, plánuje ísť so mnou po Pezinskú Babu. Prší a som dosť rozbitý. Na Vápennej stáda muflónov a klzko. Pri Taricových skalách zas súbežný beh s diviakmi. Na Čermáku sa ku nám pridáva Jakub a pred Babou aj Tomáš Kik. Stále prší a obdivujem chalanov, že im vraj nie je zima pri takom pomalom tempe. Cítim dlhodobý nedostatok spánku, veľmi sa musím premáhať do poklusu, keď zastavím, chytám točáky. Na Kamzíku prestáva pršať, cítim už cieľ vo vzduchu a dáva mi to znovu energiu. Chalanov strieda Zuzka Belková a čím viac sa blíži cieľ, tým viac ľudí ma povzbudzuje a pridáva sa. Neskutočne mi to pomáha zabudnúť na únavu. Nakoniec 17:48 dobieham na Devín. Čaká ma tu veľa priateľov, je tu super atmosféra. Nemám však silu sa im venovať. Som komplet rozšrotovaný a zároveň šťastný, že sa to podarilo.

https://www.strava.com/activities/3500197438

https://www.facebook.com/Svkultratrail/posts/3048223685233381

Dni po

Deň 0 (sob.) Večer pri vykladaní vecí z kufra auta mi padli na hlavu zadné dvere auta. Výsledok: krv, hlboká rana, šitie u kamaráta bez anestézie, proste finále ako sa patrí. V noci stále chodím na WC.

Deň 1 (neď.) Telo pochopilo, že je koniec, a dáva mi to vyžrať. Celý som napuchnutý, nohy, ako som videl len u dôchodcov, doslova slonie. Členky si ani nevidím. Hmotnosť 73 kg, čo je o 4 kg viac ako na štarte. V noci som spal veľmi málo a stále chodil s močom. Ľavý a pravý ohýbač členku zapálené šľachy a aj úpon ľavého kolena. Veľmi ťažko sa premiestňujem. Rodina vraví, že ma takto doriadeného ešte nevidela.

Deň 2 (pon.) Znovu zlá noc, málo spánku, veľa WC. Hmotnosť už klesla na 72 kg. Ledva chodím pre zapálené šľachy.

Deň 3 (uto.) Trochu lepšia noc, cítim, že mi odpuchla tvár, hrudník a aj nohy nad kolenami. Hmotnosť klesla na 71 kg. Šľachy stále veľmi zlé. Nohy okolo členkov stále slonie.

Deň 4 (str.) Noc už takmer normálna. Začínam chodiť bez krívania. Hmotnosť klesla na 70 kg. Členky menej opuchnuté, ale stále nie normálne. Začínam sa tešiť na víkendový bajk.

Čísla

Merané s Garmin Forerunner 945. Občas som na supportnom bode zabudol zastaviť/spustiť meranie, preto je možná malá nepresnosť.

Čísla

Merané s Garmin Forerunner 945. Občas som na supportnom bode zabudol zastaviť/spustiť meranie, preto je možná malá nepresnosť.

Čo som jedol a pil

Raňajky: Ovsená kaša s rastlinným mliekom alebo jogurtom.

Supportné body: Podľa chuti som striedal makovník, Jankove buchty, chlieb s arašidovým maslom alebo lekvárom. Okolo obeda som mal teplú polievku alebo makové šúľance.

Na trati: Müsli tyčinky a obložené žemle. Keď som cítil naozaj veľkú únavu, dal som si energetický gél. Za celú akciu som ich zjedol max. 6.

Večera: Cestoviny alebo ryža s ľahkou prílohou.

Pitný režim: Voda a ionťák v pomere na 3 fľaše vody 1 fľaša ionťáku. Šumivé magnézium 1× denne.

Resumé

Čo sa počasia, logistiky a stravy týka, všetko vyšlo takmer ideálne. Nič zásadné by som nemenil. Stroskotal som však na zraneniach a s nimi súvisiacom spánkovom deficite.

Napriek tomu som veľmi rád, že sa to všetko nakoniec podarilo, a to aj v relatívne dobrom čase. Šiel som za hranu svojho tela, nepočúval som, čo mi hovorí, a vôľa pretláčala ego cez bolesť. Keď som videl opuchnuté nohy na druhý deň po akcii, nebolo mi všetko jedno. Takýto stav som si športom ešte neprivodil.

Aj keď som bol neustále v prírode, nemal som čas zastaviť sa a aspoň chvíľu sa pokochať. Bol som chronicky nevyspatý, ubolený a neustále som sa naháňal s časom.

Pretekal som so sebou samým a so svojou ambicióznosťou. Samotnú cestu som si isto neužil tak, ako si ju vedia užiť klasickí diaľkoplazi. Mal som pocit, že som si vymyslel krížovú cestu a teraz si musím naplánovaný pohár horčiny vypiť do dna.

Energiu a zabudnutie na útrapy mi dávali ľudia, ktorí sa neplánovane počas akcie objavovali na rôznych miestach trate a povzbudzovali ma. Pôvodne som mal bežať sám, nikoho som nežiadal o support. Nakoniec som ale väčšinu času bežal s rôznymi priateľmi, známymi či neznámymi, ktorí sa sami ponúkli, že ma chcú kúsok sprevádzať. Stretal som neznámych ľudí, ktorí ma oslovovali po mene, povzbudzovali a nosili jedlo či ponúkali inú pomoc. Bez týchto ľudí by som to 100 % nedal a podľahol by som pokušeniu mojej slabšej polovičky zastaviť a ukončiť misiu z dôvodu zranenia.

Poďakovanie

OTEC – bez Tvojej pomoci by som to nedal. Odmakal si si to rovnako ako ja, a to aj so spánkovým deficitom. Staral si sa o mňa najlepšie, ako sa dalo. Je to aj Tvoj prebeh SNPčkou.

Maťo Hudák – odbehal si so mnou naozaj veľa, niesol si bivakovací batoh z Andrejcovej a svojou komunikatívnosťou si neustále zamestnával moju myseľ, čo mi pomáhalo prekonávať krízy.

Jakub Kosiba – za spoločnosť na mnohých úsekoch na východe a aj na západe, za diskusie o technológiách, super tyčinky a trpezlivosť pri mojom extra pomalom postupe.

Ľubka Kalinová – za spoločnosť na dlhých úsekoch Kamenná chata – Donovaly a Sedlo Malý Šturec –Kremnické bane a diskusie o bajkoch, bežkách, skialpoch, tréningu a ľudskom tele.

Andrej Líška – za spoločnosť na úseku Vyšehradské sedlo – Kubrá a Tvoj super zmysel pre humor.

Laco Káder – za spoločnosť na úseku Kremnické bane – sedlo Vyšehrad a pomoc pri plašení medveďov.

Kajo Lacina – za spoločnosť na dlhom úseku Kamenná chata – Donovaly a diskusie o správaní sa ľudského tela a výžive.

Ondro Smolár – za spoločnosť na úsekoch Javorina-Bradlo a Buková-Brezinky a decentné poháňanie do pohybu. 

Miro Leitner a Gabo Kňaze – za vynášku batožiny na Kráľovú Hoľu.

Katka Belicová – za dobré lekárske rady, jahody a klobásku.

Rasťo Brunovský – za spoločnosť pred a za Drietomou a kontrolu štátnej hranice.

Marek Šurina – za polievku a možnosť prespať na Andrejcovej.

Matúš Jančuš – za varič, čaj a spoločnosť na Andrejcovej.

Iva Hudáková – za pomoc s logistikou pre Maťa a tejpovanie členku.

Juro Šebík – za zliepanie súčiastok môjho rozbitého tela po akcii a nočné šitie doma v kuchyni.

Julka Batmendijnová a Rado Harach – za každodennú propagáciu na stránkach Slovak Ultra Trail. Áno, bez Vás by ten bežecký „hajp“ nevznikol.

Ďakujem aj Peťovi Šturlajterovi, Braňovi Geregovi, Belovi Spišákovi, Dušanovi Harangozovi, Tomášovi Kikovi, Zuzke Belkovej, Jurovi Marušincovi, Janke Rajtárovej, Miške Žilkovej, Lukášovi Trepáčovi, Vendovi Bugáňovi, Mirovi Tomčanimu, bežcom s Dubnice, Trenčína a Bratislavy za sprevádzanie na trati.

Rovnako vďaka ľuďom, ktorí ma povzbudzovali na FB stránkach Slovak Ultra Trail. Mrzí ma, že som nestíhal reagovať.

Pavol Porubčan