Prejsť celé Slovensko po úžasnej Ceste hrdinov SNP na jeden záťah, je sen mnohých dobrodruhov a bol to aj náš sen.
Čím je človek starší, pribúdajú mu povinnosti, rodina, práca a sen, o mesiaci strávenom v prírode, sa nenávratne rozplýva. Rozplýval sa aj ten náš.
Rýchlo sme prišli na to, že na mesiac sa už nedokážeme uvoľniť. Keďže sme to nechceli definitívne vzdať, našli sme riešenie. Ísť po etapách, kde jeden rok skončíme, tam o rok pokračujeme…
Prvý ročník, den D (Nová Sedlica - Osadné, rok 2012)
Náš deň D nastal 5.5.2012. Do Novej Sedlice sme dorazili krátko po 9:00 a z miestneho pohostinstva sa ozývala hudba. Tak skoro a už vyhrávajú? Nie! Oni ešte stále vyhrávajú! To ochranári oslavovali ulovenie medveďa z predošlého dňa … veselá partia.
Počas krutého stúpania na Kremenec sme zistili, že ruksak by nemal vážiť 30kg, to je proste veľa.
Na Kremenci si poniektorí museli urobiť v batožine menšiu inventúru a nezištne ponúkali všetkým okolo svoj "nadbytočný" proviant: pivo, redbull, kompót, jablká, pomaranče, zemiaky … Parádne sme sa najedli a napili, vďaka tým, ktorí sa postarali o svojich kamarátov.
Z Kremenca je už cesta mierne zvlnená a išlo sa nám dobre. Prvá noc v Sedle pod Čierťažou v peknej útulni Útulňa pod Čierťažou.
V noci bola riadna búrka ale v útulni nam bolo fajne a útulne. Pár kvapiek prešlo aj dnu, ale nič hrozné. Ráno pečená slaninka s kávou a mohol sa začať ďalší deň.
Druhý deň sme si vychutnávali nádherné scenérie národného parku Poloniny. Červená nas viedla po hraničnej čiare s Poľskom, ceste plnej úžasných výhľadov.
Deň sme zakončili v Ruskom sedle. Útulňa v Ruskom sedle bola plná, tak sme si neďaleko postavili stany.
Ten večer si dobre pamätám dodnes, boli sme všetci neskutočne unavený.
Tretí deň nás vítal daždivo. Takže sa musel deň začať bez pečenej slaninky a kávy. Začal sa náš prvý upršaný deň na Ceste hrdinov SNP a to zďaleka nebol jediný.
Plán sme mali ďaleko ambicióznejší aká bola nakoniec realita. Došli sme totálne zmočení po útulňu Balnica. Tá nás zachránila.
Piecka a teplá voda bolo ako z rozprávky. Z toho dňa si pamätám len dážď, blato a dážď, no vlastne ešte jedno: zubrovku večer na Balnici.
Večer na útulni bol spojený aj so zaujímavým zážitkom, pri ktorom sme mohli byť svedkami premietania krásneho dokumentárneho filmu o Beskydách, ktorý tamojší ochranári natočili a zostrihali z obdobia 4 rokov a bolo to úchvatné vidieť Poloniny v rôznych podobách.
Ráno bol stále dážď, preto padlo rozhodnutie nepokračovať ďalej na Duklu po červenej, len sa spustiť po žltej do obce Osadné.
Tam sa náš prvý ročník skončil a mali sme za sebou štyri krásne dni na ceste z Novej Sedlice po Balnicu. Plní zážitkov sme spokojní cestovali domov, samozrejme, myšlienkami sme boli už v ďalšom ročníku ...