9. júla mi zavolal Miki s otázkou, či by sme sa s Jurom nedali nahovoriť na niekoľkodňovú úlohu technického supportu troch šľahnutých rýchlikov slovenského ultra trailu ‒ Ivana Mudroňa, Paťa Hroteka a Mikiho Kériho ‒ pri ich prechode Cesty hrdinov SNP. 764,6 km dlhú červenú turistickú magistrálu naprieč Slovenskom z Dukly na Devín (všetky parametre trasy v tomto blogu sú uvedené podľa mapy.hiking.sk) sa chalani rozhodli skúsiť prejsť čo najrýchlejšie.
Plán bol ísť naľahko (len s malým bežeckým batohom) a podľa možností bežecky, s pomocou podporného tímu. Ja som práve mala za sebou vyčerpávajúci niekoľkotýždňový prekladateľský maratón, takže predstava poflaku na dodávke plnej smradľavých ponožiek a prepotených tričiek po zabudnutých končinách krajiny sa mi ihneď brutálne zapáčila. Ani Jura nebolo treba dvakrát presviedčať, a tak bola rýchlo ruka v rukáve.
Prípravu hlavní hrdinovia, chlapi, resp. stroje, poňali vcelku zľahka. Taký Paťo len v nedeľu pred štartom priletel zo Španielska na rodnú hrudu a ešte sa musel pobaliť. Cesta na poľskú hranicu pre nás s Jurom teda začala až večer okolo 22:00.
Štartujú ráno okolo 4:00, teraz je asi 22:00 a my veselo čakáme na odvoz hlboko na Liptove, však hlavne sa nestrhať :-)
Ivan s Paťom nás naložili v Okoličnom a okolo jednej sme už spolu s filmárom Adamom a Mikim, ktorí na miesto činu dorazili skôr, zipsovali stany v Duklianskom priesmyku. Mobily sme nastavili na 3:30, keďže chalani chceli pri behu využiť maximum denného svetla. Po 2,5 hodinách spánku sa nocou začal ozývať škrekľavý mišung budíkových melódií, ktoré nás nemilosrdne vydurili zo spacákov, a o pár chvíľ už nebolo cesty späť.
V pondelok 23. júla 2018 o 04:13 sa v šere horúceho letného rána kdesi na ďalekom východe krajiny rozozvučal zvonec a traja rozospatí mušketieri sa mlčky rozbehli v ústrety nezabudnuteľným dobrodružstvám nadchádzajúcich dní. My sme spakovali veci a pobrali sa za nimi na našich dvoch bielych tátošoch.
PONDELOK 23. 7. 2018
Nocľah pred 1. etapou: Dukliansky priesmyk – stany/pod širákom
1. etapa: Dukliansky priesmyk – Svidník – Zborov, Podhradie – Bardejovské kúpele – rybník pod Hervartovom (82,7 km, 2980 m+)
Budíček: 03:30 hod.
Začiatok etapy: 04:13 hod.
Koniec etapy: cca 18:00 hod.
Bežci: Ivo, Paťo, Miki
Support: Juro, Adam, Julka
Ranná runda neanonymných behoholikov:
Ivo: Ráno bola zima, keď som vstal.
Paťo: Som sa strašne ráno zľakol, že kde som.
Miki: To kam ideme? Je mi toto treba? Nemôže ísť Adam namiesto mňa?
Z denníka stalkerky:
DUKLIANSKY PRIESMYK: Od štartového rozcestníka vyrážajú mlčky, takmer ľahostajne, akoby len tak išli na každodenný ranný nákup rožkov do Lidla.
SVIDNÍK: Na taký skorý kilometer vcelku nasrdené hromadné prezúvanie pneumatík, lebo vraj sa vyváľali v blate a vôbec sa im to nepáčilo. Možno by to na nervíky chcelo trošku dlhšiu noc. Ale iba možno.
ZBOROV, PODHRADIE:
Ivo v dedine dostal krízu a na občerstvovačke sa teraz opúšťa, ako chlapcov brzdí. Vlečie sa od nás jak vyžutá ponožka. Paťo sa s výrazom poker face stále hrnie dopredu. Neobsedí, vraj potom tvrdne. Miki sa zatiaľ chechtá a vtipkuje, pod úsmevom mu isto riadne stíska polky. Na nasledujúci úsek sa pridáva aj Adam, chce natočiť niečo priamo z trasy.
Po prekrízovanej rozpálenej asfaltke konečne tieň
BARDEJOVSKÉ KÚPELE:
Ivo vyzerá ako zombie. Leží takmer hodinu pohodený v tráve a chladí sa. Chalani sú riadne vyfľusnutí z tepla. Z chládku na zemi obdivujú lokálne krásy. Ledva do seba dostanú polievku a dlho naberajú sily do ďalšieho úseku. Aj pár metrov od červenej značky sa im zdá byť priveľa. Adam ďalej radšej pokračuje už na dodávke.
RYBNÍK POD HERVARTOVOM:
Koniec etapy bol plánovaný ďalej, ale dnes to nejak drhne. Kempíme pri rybníku neďaleko Hervartova. Ivan prichádza posledný, vyzerá biedne. Plynový varič je super. Aj novučký ešus je super. Len nikto nemá rád ryby. Ešteže sme nakúpili tuniakov plnú túto... tašku.
V plnej zostave prvých dní
Krásy Slovenska:
S Jurom sme stihli vybehnúť na prekvapivo rozľahlý a veľmi pekný hrad v rekonštrukcii – Zborov. Prvýkrát som navštívila aj Bardejovské kúpele. Podvečer sa nám podarilo obehnúť aj Radničné námestie a nádhernú gotickú Baziliku sv. Egídia v Bardejove.
V prvý deň sme sa ešte snažili stíhať nejaký sightseeing
Cválajúce momenty:
Latrína miestnych rybárov v lesíku nad rybníkom nemá dvere, je prekvapivo čistá a poskytuje nevídané výhľady. Hladina rybníka je pokojná a zelenohnedá od stromov, kríkov a vysokých tráv, ktoré ju lemujú. Na pozadí zapadajúceho slnka z vody trčia nastražené tenké rybárske prúty ako fúzy z mačacej tváre, na brehu postávajú rybári vo farebných tričkách. Vodné zrkadlo narúša len niekoľko sčerených kužeľov, ktoré sa vinú za kvákajúcimi kačkami ako trblietavé závoje. Po chvíli šplechot kačacích blán naruší vzdialené čľapkanie spotených tiel na protiľahlom brehu. V šere sa mihajú ohnuté chrbty a nahé polky....
Chalanov premohol spánok. Rybári odišli. Noc zafarbila vodu na tmavomodro. Chladivá hĺbka z tela odplavuje lepkavý prach a únavu predchádzajúceho dňa. Moje ruky sa vo svite mesiaca belejú pod hladinou ako utopenec vo formaldehyde. Sú to vôbec moje ruky? Idem radšej aj ja spať.
To nevymyslíš, to je život:
UTOROK 24. 7. 2018
Nocľah pred 2. etapou: rybník pod Hervartovom, stany/pod širákom
2. etapa: rybník pod Hervartovom – Veľký Šariš – Kysak – Košice, Čermeľ – Jahodná
(98,5 km, 3157 m+)
Budíček: 03:30 hod.
Začiatok etapy: cca 04:20 hod.
Koniec etapy: cca 20:00 hod.
Ranná runda neanonymných behoholikov:
Ivo: No, uvidíme. Ale fajne, fajne.
Paťo: Ideme na to.
Miki: Zase ovce, ...?
(pozn. redakcie: 1. tri bodky neznamenajú tri bodky, 2. Miki je kus slušného chlapa:-)
Bežci: Ivo, Paťo, Miki
Support: Juro, Adam, Julka
Z denníka stalkerky:
RYBNÍK POD HERVARTOVOM:
Sedím v kufri dodávky a hegám sa s Ivom a Paťom po panelovej cestičke od rybníka k červenej značke. Chalani asi spali dobre, sú prekvapivo plní síl a entuziazmu. Iba čo nočný dáždik zobudil Iva a vyhnal ho pod prístrešok. Ostatní sa ráno mračili, že v noci vypil všetok čaj s medom. Teda skôr med s čajom. Zajtra chcú aj oni.
VEĽKÝ ŠARIŠ:
Raňajkujeme na parkovisku pred potravinami. Tetka si myslí, že niečo predávame, ale my sa len snažíme nevzdialiť ani na krok od červenej značky. Ivan stále kape. Ani Miki s Paťom nie sú piedestál čerstvosti. Horúci asfalt dáva zabrať.
Tieň, sedenie a vyvážená fitness strava sú základom úspechu
KYSAK:
Teplé jedlo v staničnom hostinci dobre padne, škoda, že obsluha sa tvári ako urazený pitbull. Ivo si objednáva VIP chladenie v Hornáde, stále je K. O. Miki s Paťom trpezlivo čakajú v tieni pod stromčekmi. Na nasledujúci úsek sa k nim pridáva neúprosný paparazzi Adam.
KOŠICE, ČERMEĽ:
Juro dopúšťa vodu do bandasky v štvorhviezdičkovej reštike. Máme predsa nejakú úroveň, nie sme socky. Chalani chcú byť už čím skôr v zázemí na Jahodnej. Len rýchlo niečo málo skmášu v tieni dodávky na parkovisku a pádia ďalej. Prišli podporiť Belo s Tinkou. Rozdávajú dobrú náladu a chladené radlery. Voňajú, hajzli. Adam pokračuje s chalanmi až do cieľa dnešnej etapy.
JAHODNÁ:
Dnes sa bude spať na pánov v penzióne, v posteliach! Miestna reštika zatvára skoro, tú už chalani nestihnú. Nevadí, navaríme z vlastných zásob. Slaná voda na cestoviny vrie, len škoda, že cestoviny ostali zabudnuté v obchode. Univerzum nám zosiela kuchára, ktorý z neznámych príčin dnes ostáva v kuchyni neštandardne dlho, takže chlapci ani dnes nebudú trpieť hladom. Stresík zažehnaný, horúca voda sa využije na teplý čajík. Ivovi síce trochu kriví ksicht, ale drží jak partizán. Až po chvíli sa uisťuje, že nemá halucinácie, keď sa mu ten čaj zdá akýsi slaný. No, fakt nemá. Asi aj support by si už potreboval trochu výdatnejšie pospať. Spoločnosť nám stále robia Belo s Tinkou. Za odmenu fasujú tašku plnú spoteného hnoja, ktorú sa podujali do rána vyprať. Konečne nás prestane ten puch v kufri fackať. Aspoň na pár hodín.
Oslava Medzinárodného dňa slaného čaju na Jahodnej
Krásy Slovenska:
Kašľať na krásy, treba čo najviac spať – nad Kysakom nie je štipka chládku, tak sa tlačíme pod auto do dvojcentimetrového tieňa. V Košiciach sa vozíme krížom krážom, lebo v Auparku treba doplniť Mikiho sypačky (ionťák) a spraviť nejaké nákupy, podopĺňať vodu... Na viac čas a energia neostáva.
Chŕŕŕ
Cválajúce momenty:
Chalani bežia, Adam sa ešte uložil spať, Jura sme zatiaľ ani nebudili. Mne sa teraz spať nechce. Dávam si teda ranný jogging po stopách chalanov a tvárim sa cool. Však normálka, beh o 4:30 ráno, nechápem, prečo na mňa ľudia z áut čumia tak divne. Nasleduje telocvik a strečing pri aute. Jogu síce neovládam, ale vyťahujem jogamatku – nech to nejak pri tom vychádzajúcom slniečku vyzerá. Teraz zas neveriacky čumia ranní rybári. Po hodinke cvičenia sa hodím do rybníka ako pani, a deň môže začať. Ešte čosi zbalím a až potom budím Adama s Jurom. Úspešné ženy z amerických filmov sa môžu schovať, je 6:30 ráno a ja mám už toho toľko za sebou! Škoda, že asi poslednýkrát v živote. Uchyláreň čistá táto SNP. Že behať o 4:30 ráno, lol. Nevadí, pohodím si hlavou, že aká som drsná. Aspoň raz v živote....
Jahodná, sprcha a posteľ. Človek by čakal, že zalomí z prvej. Ale hlavou sa preháňajú farebné scénky dňa. Nie je ich málo. Potom sa začnú čudesne kriviť a prichádza Tom, Jerry a modré mydlo na pranie. Yes. Konečne zaspávam.
STREDA 25. 7. 2018
Nocľah pred etapou: Jahodná, penzión
3. etapa: Jahodná – chata Erika – Štóske sedlo sv. Mária – Uhornianske sedlo – sedlo Súľová – Dobšinský kopec (Palcmanská Maša)
(95,7 km, 4120 m+)
Budíček: 03:30 hod.
Začiatok etapy: cca 04:20 hod.
Koniec etapy: cca 20:30 hod.
Ranná runda neanonymných behoholikov:
Ivo: No, uvidíme, ako to pôjde ďalej.
Paťo: No, už asi horšie.
Miki: Celú noc som sa potil, jak ...! (pozn. redakcie: 1. tri bodky neznamenajú tri bodky, 2. Miki je fakt slušný chalan!)
Bežci: Ivo, Paťo, Miki
Support: Juro, Adam, Julka
Z denníka stalkerky:
JAHODNÁ:
Ťažké ráno pre všetkých. Oproti nálade v kuchynke hnilý kompost šuviks. Chalani nariekajú, že pod strechou bolo v noci extrémne teplo. Potvrdzujem. Miki teplotoval, všetkým vraj šklbalo nohami. Cpem do nich Céčko, čaj, slaninu. Silou vôle vyrážajú po tretíkrát.
CHATA ERIKA:
Cestou na Eriku s Belom pašujeme vypratý matroš z modrej dodávky do bielej. Amatéri z Čiary sa majú ešte čo učiť. Pri Erike majú funkčný automat na kávu. Ihneď s Jurom popíjame, chalani prichádzajú ako vymenení. Vidno, že sa konečne dostali trochu vyššie, do prírody, nie len po tých asfaltových dolniakoch sa vláčiť. Akoby im ranný prebeh dobil baterky. Ivan nás obšťastňuje svojimi premyslenými životnými teóriami v maďarčine, pridáva večne živé vtipy pamätníkov, na ktorých sa už nesmiala ani moja babka, lebo už vtedy boli otrepané. Ale aspoň reč nestojí. Teším sa, že atmosféra sa polepšila. Je tu pekne a keď zafúka, aj celkom sviežo. Okrem toho si spomínam na svoju obľúbenú Východniarsku stovku a partiu nelegálnych občerstvovačov, ktorí nám tu vždy núkajú niečo na zahriatie. Ach...
ŠTÓSKE SEDLO SV. MÁRIA:
Adam nám vysvetľuje, ako sa mu predtým videlo, že chalani idú akési prikrátke úseky, ale po tom, čo sa s nimi párkrát prebehol, je už vraj opäť v poriadku. Mastia v riadnom tempe. Niekedy ich nestíhame čakať. Dokrájame posledný kus syra a už stepujú pri autách. V sedle je príjemný chládok a kaplnka. Stretáme iných SNP-čkarov. Idú naťažko s plnou výbavou, vraj denne prejdú 40 – 50 km. Dobrý súputnícky pokec nikdy nie je zlý. Na ďalší úsek sa k bežcom opäť pridáva Adam a jeho kamera.
Pri styku s verejnosťou musia byť topánky v karanténe
Pokec s obdivuhodnými ťažkoodencami
UHORNIANSKE SEDLO:
Chalanom sme zohnali vymakané polievky so sebou a navarili cestoviny.
Po tieni ani chýru ani slychu, čas objaviť MacGyvera v sebe. Hejtujem vietor, lebo nám strháva strechu z celty. Stretáme ďalších SNP-čkarov vďačných za zásoby vody. Chlapci hejtujú môj krásny obrus, lebo teraz musia slušne jesť a nekvackať. Ts. Prebaľujeme autá, lebo Adam nás na jednu noc musí opustiť. Adam hejtuje Ivanov hnoj v kufri. Objavil inline korčule, zimnú páperku a množstvo ďalších nevyhnutných pomôcok na letný prebeh SNP.
Leháro kemping v tieni improvizovaného prístrešku
Chlapci sa pekne pražia na pekáči
SEDLO SÚĽOVÁ:
No, chalani sú pekne rozmontovaní. Nestíham natierať mastné chleby, na chleba s masťou ide trocha cibule a na vrch ešte kus slaniny, potom ide ďalší chleba s masťou, cibuľou a slaninou a potom ešte pár krajcov. Tak to má vyzerať na ultra. Paťo pádi rýchlo ďalej krokom, vraj chalani príliš ženú, potom dlho stoja a on tvrdne. Ivan blúzni o parádnom kúpaní v Palcmanskej Maši. Vraj je tam úžasný kemp, kde máme vybaviť nocľah.
DOBŠINSKÝ KOPEC:
Z červenej odbáčame do kempu pri Palcmanskej Maši. Až taký úžasný sa nám nezdá, ale proti gustu žiaden dišputát. Zháňame na večeru nejaké mäso, staviame stany v čo najkratšej vzdialenosti od WC a spŕch. Máme problém nájsť rovnú plochu, lebo založiť stanový kemp na nepokosenom kopci je také cool. Z WC vyteká žumpa, v sprchách sa teplá voda kradne z kabínky do kabínky, inak skvelý kemp. Hlavne Miki sa doňho zamiloval a vrelo odporúča každému. Ivan sa ale dočkal kúpania v ľadovej vode a ja som sa tiež zmotala tak, že som sa pridala. Fakt bola studená a super sa po nej spalo dolu kopcom.
Zátišie so záchodmi
Stanovať v kopci je super – kto nemal natečené nohy večer, do rána mal vystarané
Krásy Slovenska: Čakanie na otvorenie reštiky v Smolníku nám spríjemňuje pravá zalievaná káva s gruntom, Birell a letné tóny Toto Cotugno.
I <3 Slovensko!
Cestou do Uhornianskeho sedla a po celý deň nás sprevádzajú fantastické výhľady umocnené výškou dodávky v serpentínach, v ktorých treba miestami preradiť do jednotky. Nádhera! Palcmanská Maša môže byť fajn na jednu-dve noci, ale možno v chatkách :-)
Cválajúce momenty:
Pod kopcom parkuje biela dodávka. Vyskočí z nej Paťo a bez mihnutia oka šľape nahor k stanom. Ivana takmer vysypávajú z auta rovno do vody a Miki sa necháva odviezť aj posledné metre mimo značky. Bežím Paťovi naproti ukázať kratšiu cestu. Dokopca. Nie je nadšený, ale hryzie si do jazyka. O pár minút sa už s Ivanom kúpeme v ľadovej vode pri západe slnka. Po chvíli je mi trochu zima. V týchto horúcich dňoch príjemný zabudnutý pocit. Tri dni a prvých 276,9 km za chalanmi. A tak trochu aj za nami. Zajtra sú v pláne Nízke Tatry a kratšia, cca 60 km dlhá etapa. Túto noc si teda doprajeme hodinu spánku navyše a budík tentokrát zazvoní až o 4:30. Zhasínam čelovku a šmýkajúc sa k päte spacáku sa nechávam unášať do snov vôňou letného vánku a zvukmi nočného kempu.